Uberov poplatok za bezpečnú jazdu za 1 dolár za jazdu nemal nič spoločné s bezpečnosťou.

Organizácia Uber ovalila v roku 2014 príplatok za 1 dolár za jazdu, ktorý v roku 2014 nazvali tento poplatok za bezpečné jazdy, ale bola to len hra na zisk. Peniaze, ktoré spoločnosť vybrala z poplatku – odhaduje sa na približne 500 miliónov dolárov – neboli nikdy osobitne vyčlenené na bezpečnosť a boli „vymyslené primárne tak, aby na každú cestu pridali 1 dolár čistej marže“. Kniha Super Pumped: The Battle For Uber.
V tom čase Uber čelil rastúcim nákladom na poistenie a previerku, takže spoločnosť prišla s myšlienkou uložiť poplatok za bezpečnosť, aby pomohla zvýšiť jej marže. Medzitým jeho skutočný bezpečnostný program pozostával z niečoho viac ako krátkeho video kurzu pre vodičov. Až po rokoch Uber začal do svojej aplikácie pridávať bezpečnostné prvky, ako napríklad núdzové tlačidlo na volanie na číslo 911.
Poplatky za bezpečnú jazdu medzi jednotlivými trhmi líšili, vo všeobecnosti však predstavovali dolárov a určité zmeny. V San Franciscu boli jazdcom spoplatnené náklady 1,35 USD za cestu. Philadelphians zaplatili 1,25 dolárov, zatiaľ čo jazdci v Los Angeles platili 1,65 dolárov. Organizácia uviedla, že poplatok má platiť za prevádzkové náklady spojené s bezpečnosťou, ako sú marketing, kontrola vodiča, reakcia na incidenty a vylepšenie technológie. Organizácia tvrdila, že je potrebné účtovať jazdcom osobitný poplatok, aby sa zabránilo ovplyvneniu zvýšením cien.
Ale podľa Izákovho knihy to bolo všetko hokum. „Posilnili sme svoje marže tým, že naše jazdy boli bezpečnejšie,“ povedal mu bývalý zamestnanec. „Bolo to obscénne.“  
Jazdci sa rýchlo chytili. V roku 2016 boli proti gigantovi podané dve žaloby týkajúce sa skupinových žalôb, v ktorých sa tvrdilo, že firma zaoberajúce sa jazdou krupobitím neoprávnene uviedla na trh jej bezpečnostné záznamy cestujúcim. Obleky sa nakoniec vyrovnali za 28,5 milióna dolárov – zlomok sumy, ktorú podľa odhadov The New York Times mohol gigant získať.