Domová party

Pred pár rokmi sme si vystavali svojpomocne rodinný domček na okraji mesta. Získali sme tu jeden z mnohých pozemkov určených pre výstavbu domu.
V našom susedstve v tom čase stavali domček ďalšie rodinky a vytvárala sa tak jedna z mnohých slepých ulíc budúceho sídliska z domov. Všetci sme boli približne v rovnakom veku- mladí ľudia s jedným dieťaťom, alebo čakajúci prírastok do rodiny.
Vytvorili sme fantastickú partiu ľudí, ktorá si pomáhala nielen pri

• stavbe domov
• požičiavaní náradia
• dovoze materiálu
• odporúčania dobrých majstrov

 Domy vtedy rástli ako huby po teplom letnom daždi. Netrvalo dlho a domy boli odovzdané skolaudované a mohli sme  začať bývať.
Všetci sme sa vrhli na úpravy terénov pri rodinných domoch. Robili sme si záhradky a pred záhradky, chodníky, ploty .
Plotmi sme sa oddelili od seba. Všetci sme sa zatvorili do svojich sídiel. So susedmi sa  zdravili iba úchytkom . Vždy sme niekam súrne potrebovali ísť ,voľačo urobiť, zariadiť alebo iba jednoducho sme na seba nemali čas.
Čas plynul, deti odrástli a my sme v tých domoch ostali samy. Niektorí chorľaví, iní s lepším zdravím. Všetci na dôchodku. Odrazu sme sa veru nikam neponáhľali. Mali sme kopec času.
Jedno nedeľné popoludnie, keď manželka napiekla koláče  a my sme opäť márne čakali, že nás prídu navštíviť naše deti , sa v našej hlave zrodil plán .
Vyniesli sme na ulicu, záhradný stôl, stoličky. Manželka prestrela obrus, nachystala na tácky koláče a ja som doniesol staré archívne vínko odkladané na zvláštnu príležitosť.
Zazvonili sme susedom a pozvali ich k stolu. Nikto neodmietol. Všetci sa potešili. Priniesli stoličky aj niečo zo špajze  a sedeli sme dlho do noci.  Deň pomaly striedal deň a my sme nevedeli našu stareckú party ukončiť.
Od vtedy každú nedeľu spoločne sedíme, popíjame kávu a čaj  a opäť máme čas jeden na druhého.