Domov u starkej

Ako deti sme veľmi radi chodili na prázdniny k starkej. Stretávali sme sa tam so svojimi sesternicami. Všetky sme prichádzali z domu nabalené spolu so všetkými bábikami, kočiarikmi a dom starkej zrazu sa premenil na materskú škôlku.
Všetky deti sme boli uložené do jednej izby, aby sme dlho do noci trávili čas prenáramne dôležitými rozhovormi a filozofickými úvahami o svete, o strašidlách o nezbedách.

Starká mala zlatú trpezlivosť. Nikdy na nás ani len nezvýšila hlas. Veľmi sa tešila, že sme k nej prišli a my sme jej to rovnakou mincou oplácali.
Starká skôr ako sme sa my stihli prebudiť upiekla koláče, nachystala nám raňajky a už sa zvŕtala okolo sporáka.

Starký bol ranostaj. Už pred piatou ráno vstával, nakŕmil kravičku, prasiatko, kozu. Odniesol žrádlo zajacom, nasypal zrno sliepkam, nalial im vodičku a vypustil ich na dvor. Nezabudol ani na Dunča- aj ten dostal bohaté raňajky a spokojne si krútil chvostom. Mačka Líza trpezlivo vyčkávala pri svojej mištičke, či sa jej ujde mliečko . Ostalo veru aj jej, Starký na nikoho nikdy nezabudol. Keď sa postaral o zvieratká, až potom prišiel čas pre neho samotného. Starká mu pekne prestrela na biely vyšívaný obrus a nachystala bohaté raňajky. Slaninku, klobásku, vajíčka, chlebík a ovčí syr. Vždy sme sa na starkého s úsmevom pozerali a nechápali sme, ako sa toto všetko do neho dostane. Jedol pomaly, nenáhlivo. Zvieratká predsa boli najedené a teraz prišiel čas pre neho. Raňajky boli pre neho najdôležitejšie. Raňajkuj ako kráľ a večeraj ako žobrák- vravel nám každý deň. A veruže sa dožil 98 rokov. Celý deň strávil prácami okolo domu.

My so starkou sme po raňajkách pomohli dokončiť obed a už sme sa aj poberali do záhrady. Sadli sme si okolo nej ako malé kuriatka okolo kvočky a starká nám ukazovala, ako chytiť do ruky háčkovku, ako urobiť očko, riadok. Popri tom nám stihla rozprávať aj príhody zo svojho detstva.  Zobrala nás na lúku a zbierali sme spolu bylinky na čajík. Rozprávala nám ako sa ktorá rastlinka volá , ako sa zberá a na čo je dobrá.

Deň u starkých bol vždy veľmi krátky. Ubehol ako voda v blízkom potôčiku. Dodnes na tieto chvíle veľa s láskou spomínam- na domov mojich starkých.