Domček pre mačiatko

Kedysi dávno som našla malé zlaté mačiatko. Niekto sa ho chcel zbaviť, alebo jednoducho sa zatúlalo a stratilo sa. Mňaukalo tak ľútostivo, že som sa zľutovala a vzala si ho k sebe domov.

• Kam s ním?

Darmo som premýšľala, nič lepšie ako obyčajná škatuľa od topánok , mi veru nenapadlo. Schúlilo sa tam chúďatko maličké a vystrašene z rohu škatule na mňa zazeralo. Nedôverovalo mi evidentne. Miska s teplým mliečkom ho ale obmäkčila. Pochopilo, že to s nim myslím dobre.
Na druhý deň som sa vybrala k zverolekárovi ,nech sa na to malé čudo pozrie. Či je v poriadku, či nie je choré, ale hlavne pre informáciu, čo mu môžem dávať žrať.
Druhá cesta viedla do obchodu s košíkmi a domčekmi pre mačičky. Netušila som veru, aký len majú výber !

Kúpila som nádherný, poschodový. Mal miesto na ležanie, škrabanie, lozenie. Bolo tam miesto na jedenie aj hranie. Krásny. Drahý. Niesla som ho hrdo domov ukázať mačičke Zuzke. Keď už má svoje meno, nech aj má svoj domček.
Položila som ho na balkón a priniesla Zuzku. Prešla okolo pár krát a bez ďalšieho záujmu veselo vbehla do škatule od topánok.

Fíha- povedala som si. Skúsim tam dať mliečko a hračku čo som tiež kúpila podľa vlastného najlepšieho uváženia.
Zuzka prišla- mliečko vychlípala a rýchlym behom šup do škatule. O hračku- guľôčku vôbec neprejavila záujem.
Nechám jej čas- určite si zvykne na tu krásu. Prešiel deň, dva, týždeň a nič. Zuzka milovala len tú svoju škatuľu. Doniesla si tam moju starú papuču a nechcela mi ju vrátiť. To bolo celé zariadenie, ktoré chcela mať. Nič iné nepripustila, všetko vyhadzovalo vonku. Na domček ani len nepozrela, starostlivo sa mu vyhýbala.
Vybrala som sa teda opäť do mesta. Vošla do podateľne inzerátov a napísala: „predám nádherný domček pre mačiatko“.
Pochopila som, že náš ľudský pohľad na bývanie a hranie sa je absolútne odlišný od toho mačacieho.