Ako byť správnym rodičom športovca?
Buďte radi, že vaše dieťa športuje a nie ako veľa iných sedí za počítačom a hrá hry, ktoré mu do života veľa nedajú. Vďaka športu sa toho veľa naučí a to aj po psychologickej stránke, získa nové hodnoty. Donúti ho stať sa samostatným, zlepší jeho sebavedomie a ukáže mu smer. Je viac pravdepodobné, že v puberte sa nedostane do zlej partie a bude vedieť povedať NIE drogám, alkoholu alebo cigaretám. Taktiež môže vidieť veľa zo sveta, stretne nových ľudí a získa cenné známosti a skúsenosti do života.
Nemajte vysoké nároky. Podporujte svoje dieťa, ale netlačte naňho. Uvedomte si, že v detstve nemusí byť najlepšie. Je dôležité, aby sa na začiatku naučilo základy daného športu, naučilo sa rozmýšľať na ihrisku. Nie je podstatné, aké výkony podáva. Je dôležité, aby malo pokoru a rešpekt pred súperom. Nikde nie je povedané, že ak v mladom veku nie je najlepšie, raz nedobije svet.
Uvedomte si, že nie ste tréner.Pre dieťa môže by metúce, ak opravujete trénera alebo mu cez zápas (preteky, turnaj) dávate pokyny, ktoré by malo dostávať práve od neho. Tiež, ak doma upozorňujete na trénerove chyby. Dieťa v tom momente stráca rešpekt pred trénerom, nedôveruje mu, pretože viac verí vám. Taktiež nevidíte to, kam ho chce tréner dostať, čo ho chce naučiť. Mali by ste povzbudzovať, nie dávať rozkazy.
Vaše dieťa môže robiť chyby. Nikto nie je dokonalý, preto svoje dieťa neobviňujte, ak pokazí prihrávku, nedá gól alebo stratí loptu. Všetci sa učíme na chybách. Rešpektujte, však aj to, ak tréner upozorní vášho syna/dcéru – aby si to uvedomil/-a. Vždy je horšie, ak tréner nepovie nič, vtedy mu na svojom zverencovi nezáleží.
Výsledok nie je podstatný. V mládežníckom veku nie je dôležitý výsledok, ale to čo daný zápas dieťaťu dá, čo sa v ňom naučí. Samozrejme všetci chcú vyhrať, čo je správne. Pobiť o víťazstvo sa treba. Avšak netreba si z prehry robiť ťažkú hlavu, o výsledky pôjde, keď si športom budú zarábať na živobytie. Deti sa musia naučiť prehrávať.
Aj vaše dieťa má právo na zlý deň. Ak vidíte, že dnes to proste nejde, podporte svojho syna/dcéru. Nepotrebuje počuť výčitky, ak je správne vychované chybu si vie uznať aj sám. Necíti sa práve najlepšie, mrzí ho to. Namiesto blbých komentárov, ho radšej objímte a povedzte mu, že aj zajtra je deň.