Kvantita na úkor kvality?

O kvantite na úkor kvality sme sa už mohli presvedčiť pri tovaroch, ktoré majú dvojakú kvalitu na základe toho, do ktorého štátu sú dovážané. Ako keby v jednom štáte boli menejcenní ľudia ako v druhom štáte. A pritom tie potraviny sú drahšie v tom druhom štáte, kde sú aj nekvalitnejšie. Tak potom ako môžeme mať ako ľudia rovnaké práva na kúpu niečoho, keď inde si to kúpia kvalitnejšie ako my tu? Toto je jeden veľký problém, ktorý keď sa nezlepší, tak to nedopadne moc dobre.

Čo vieme o kvalite potravín?

Za minulého režimu si naši rodičia nemohli všetko kúpiť ľahko a bez problémov ako my teraz. Na práčky, chladničky alebo na ovocie sa stáli dlhé rady pred obchodmi a to sa často tiež nekončilo státím jeden deň. Často tam ľudia trávili aj noci len, aby sa domov vrátili s daným spotrebičom alebo potravinou. Vtedy boli tieto veci kvalitné a bolo ich menej. Dnes sa karta obrátila a nevieme si vynachváliť to, že máme všetkého dostatok. No dobre, máme, ale je to také kvalitné ako by sme to chceli?
Z môjho pohľadu by som aj zniesla, keby som si na niektoré veci musela počkať. Viete za predpokladu, že by boli naozaj kvalitné, čiže by stáli za tú kúpu. Dnešný človek dvadsiateho prvého storočia by chcel mať všetko hneď. To nie je také jednoduché ako by sa mohlo zdať. Za cenu toho, že chceme všetko hneď, tak musíme zaplatiť kvalitou tovaru. Napríklad taký sporák vám často nevydrží ani tri roky, elektrický bojler sa tiež môže pokojne pokaziť do piatich rokov od kúpy. Sú to veci, ktoré by sme predpokladali, že nám niečo vydržia, pretože sú drahšie, no opak je pravdou. Zmenili sa na spotrebné tovary, ktoré treba každých pár rokov kupovať znovu. Len aby obchody zarábali. Taká práčka je zlepená takým lepidlom, ktoré sa po piatich rokoch jednoducho začína rozpadávať. A nespravíte nič. Jednoducho, obchodníci, výrobcovia a predajcovia chcú zarobiť, čo najviac a nehľadia na etické a morálne kódexy.