Cestovanie ako forma úteku: čo nás núti odísť?

Zvedavosť či skôr potreba zabudnúť na starosti každodenného života?
Pri takto položenej otázke by sme mohli naraziť na dva typy ľudí: tí, ktorých do objavovania cudzích kútov posúva zvedavosť a tí, ktorí vidia odchod ako spôsob zabudnutia, zrieknutia sa svojho podielu starostí a útrap, ktoré ich obkolesujú v bežnom cykle života. A možno netreba prílišne separovať jednu skupinu od druhej; možno sa naša túžba po objave vedie ruka v ruke s možnosťou nadobudnutia pocitu harmónie a stavu pokoja.

Nech už to je ako chce, to, čo je isté, je zrejme fakt, že nám poskytuje novátorský pohľad na prežité. Umožňuje nám vytvárať si nové vízie, formuje našu osobnosť spôsobom, akým to nedokáže iný typ edukácie. Zbavuje nás predsudkov voči nepoznanému, dodáva nám odvahu, obohacuje nášho ducha, predstavivosť a rozširuje kreatívne zmýšľanie.

Stávame sa slobodnejšou bytosťou?
Práve takto formulovanou otázkou sa predierame k jadru veci: útek z každodennej rutiny vyplnenej známymi tvárami, poznanými názormi a permanentne sa opakujúcimi povinnosťami nás zrejme nabáda k úteku. K úteku pred spoločnosťou, či ba dokonca pred sebou samým. Práve tento činiteľ sa významne podieľa na skutočnosti, že ľudia 21.storočia čoraz väčšmi preferujú okúsiť chuť nepoznaného iba vo svojej vlastnej prítomnosti. Solitárni pútnici alebo skôr egocentrickí nadšenci túžiaci čoraz väčšmi po slobode? Ako je možné vysvetliť ten paradox, že v dobe, kedy je sloboda jednotlivca jedným z najviditeľnejších princípov demokracie, jej stále nemáme dostatok? Stávame sa otrokmi samých seba, sociálnych vplyvov vrátane médií či internetu a práve preto v nás graduje chuť opustiť svet verne poznaný. Alebo skrátka, prepnúť mod – dobiť batérie na mieste, kde ostali pod nátlakom bláznivej a chaotickej existencie vyčerpané.

A je možné zbaviť sa starostí a problémov úplne, pri zmene prostredia?
„En voyage, on s\’emmène avec soi, hélas.“ V preklade citátu od Michella Guérina (Na cestách sme sprevádzaní samým sebou, nanešťastie.) by sme mohli nájsť jednoznačnú odpoveď. Problémy si nesieme so sebou. Pravdou však je, že každý z nás je schopný v závislosti od svojho charakteru vysporiadať sa odlišne so závažnosťou stresu, a tým pádom i odľahčiť svoju myseľ od pravidelného nátlaku. Cestovanie je jednou z možností, ktorá nám dovoľuje na moment vypnúť či vypustiť nahromadené starosti – pretože nám umožňuje stať sa súčasťou nového sveta. Na chvíľu sa teda staneme zaujatým pozorovateľom odlišných predstavení, v opojení fantastických zážitkov a skúseností, avšak primárna úloha ostáva na nás samých: ako veľmi sme schopní odolať stresu a zregenerovať sa do takej miery, že náš organizmus nebude po príchode opätovne vyčerpaný?